[ag] | hudba.info | MarianVarga.sk | PavolHammel.sk | brigada.sk | najdes.sk | parfemy
1900 - 1949
1950 - 1959
1960 - 1969
1970 - 1979
1980 - 1989
1990 - 1999
2000 - dnes

maľba
socha
grafika
kresba
fotografia
multimédiá
inštalácia
objekt
keramika
šperk
kombinovaná technika
sklo
textil
scénografia

a-z

múzeá
inzercia
linky
predaj
   
galéria | múzeum o nás | ponuka | partneri | pripomienky | copyright | kontakt
Výtvarníci
 
Milan Paštéka
 
Milan Paštéka
* 1931, Trenčín, Slovenská republika
+ 1998, Voznica,okr.Žiar nad Hronom, Slovenská republika

Médiá: kresba, maľba

Milan Paštéka sa narodil v Trenčíne, detstvo však prežil v Rajci, v mestečku na strednom Slovensku, ktorého okolitá príroda v ňom zanechala stopy na celý život. K tomuto obdobiu sa vyjadril slovami: „Hľadal som svoj vzťah k svetu cez krajinu. Trochu pasívny postoj, dá sa povedať. No tiež možno povedať, že krajina, jej tvár je svedectvom o človeku.“
Pochádzal z učiteľskej rodiny. Otec Augustín Paštéka, ktorý vyštudoval vysokú školu v Brne, patril k zakladajúcej generácii slovenských matematikov. Popritom k jeho záujmom patrilo rybárčenie (ktorému sa vášnivo oddal i syn Milan), poľovníctvo a maľovanie.
Po skončení gymnázia v Žiline, napriek želaniu rodičov študovať na Vysokej škole technickej, zapísal sa v Bratislave na Vysokú školu výtvarných umení, ktorú ukončil v júni 1955. Dlhé dva roky potom žil s rodičmi na Kysuciach. V odtrhnutí od mestskej komunity si uvedomil svoju solitérnosť, a pre mladého umelca nevyhnutnosť vrátiť sa do prostredia, kde kultúra je chlebom každodenným.

Prvé Paštékove verejné vystúpenia sa viažu na obdobie rokov 1956 – 57, kedy sa blížil koniec popisného realizmu, programovej koncepcie umenia v komunistickom Československu. Spolu s ostatnými generačne a názorovo blízkymi súkmeňovcami vybral sa cestou nadviazania na umelo prerušený vývin slovenskej moderny a európskej avantgardy. Všetkých priťahoval proces znakovej redukcie M. A. Bazovského, Ľ. Fullu, M. Galandu, Ester Šimerovej-Martinčekovej, či Ernesta Zmetáka. Na podnet Mladého Ernesta Špitza bola v roku 1957 založená Galéria Cypriána Majerníka, v ktorej sa v ten istý rok konala výstava Mladej Generácie pod názvom Obrazy – sochy. Tu vystavuje i mladý Paštéka niekoľko malieb raného obdobia. Paštéka sa stal spoluzakladateľom Skupiny Mikuláša Galandu. V roku 1957 to bola prvá oficiálne povolená umelecká skupina, ktorá sa stala jadrom širšieho inovačného procesu, ktorý teoretik Radislav Matuštík nazval Nástupom 1957.
Emblémom oficiálneho umenia konca 50. a zač 60. rokov sa stala každodennosť, heroizovaná a oslavovaná v dielach socialistického realizmu, adorujúceho spoločenstvo, kolektívne činy, kolektívne vedomie, kolektívneho ducha. Preto sa opozitom Skupiny stalo umenie obrátné smerom ku človeku-jednotlivcovi, indivídiuu s jeho vnútorným, vlastným svetom, svojim súkromím a problémami.

Paštéka sa dostáva do stredu vzrušujúcich udalostí, ktoré predstavovali desaťročie plné zápasov. Prvú výstavu v Galérii Cypriána Majerníka mu zatvorili v predvečer vernisáže. Za výstavu v Mestskej galérii v roku 1965 ho postihli kruté kritiky zo strany maliarov-režimistov.

V zakladateľskom období sa jeho tvorba zaoberá prevažne figúrami v krajine. Usiloval sa o veľký, pevný tvar, zjednodušený a oprostený od podružných detailov, často spevňovaný čiernymi kontúrami. Figúra je deformovaná a deštruovaná, s mohutným telom, malou hlavou a končatinami. Dôraz je kladený na kompozíciu, dekoratívnosť a geometrickú štylizáciu. Farba sa stáva všetkým: priestorom, perspektívou, osvetlením i atmosférou.

Nasledujúce roky sa cesta Milana Paštéku čoraz viac stávala cestou osamelého bežca. Väčšina galandovcov zostala v osvedčenej polohe poetizácie reality, ktorá bola časom verejne uznaná i komerčne úspešná. Kladenie otázok o zmysle pobytu človeka vo svete bolo pre neho dôležitejšie než ornamentálna štylizácia sveta dediny. Taktiež bol príliš zaujatý výskumom existenciálnej situovanosti človeka, vizuálnym mapovaním ľudského príbehu, aby sa pridal k súdobým umeleckým iniciatívam. Nepridal sa k nefigurativistom, ktorí sa spúšťali do sondy iracionálnych vrstiev spontaneity, či preskúmavali hranice umeleckých druhov. Zostal pri figurálnosti, naďalej trval na príbehoch a rozprávaniach. Zaujatosť nekonečnosťou ľudského príbehu, záhadou existenciálnej situovanosti človeka vo svete boli taktiež dôvodom, prečo sa nepridal k iniciatívam konceptualistov. Konceptuálne zavrhnutie objektovosti umelcekého diela, spochybnenie samotnej identity umenia jeho transformovaním na ideu či koncept, Paštékovi príliš pripomínali doktrínu umenia v službe ideologickej propagandy. Navyše, Paštéka sa nemohol a nechcel vzdať obrazu.

Cyklus Otec Ubu, ktorý vznikal v rokoch 1966 – 1967 (ako kresby tušom a neskôr grafické listy) predznamenával to, čo v 70. Rokoch skutočne prišlo – grotesknosť absurdity násilia. Dá sa povedať, že v týchto rokoch bol zákaz vystavovať pridelený všetkým rebelom. Spor spoločnosti o podobu umenie sa začal opäť rozbiehať. Tak jako ostatní nepohodlní, i Paštéka hľadal spôsob, jako prekonať tento zákaz. Našiel pre seba nový materiál – keramiku. Robil taniere, hlinené hlavy, postavy, cykly reliéfov. Z nepriateľského mesta hľadal únik na Orave a Kysuciach. V lete kreslil, chytal ryby, konverzoval s domácimi. V zime maľoval. Z tejto doby pochádzajú obrazy o nečakaných hosťoch, zložitých dámach, vtáčích ženách, o trpezlivosti. Paštéka zostáva verný svojej prvotnej kompozícii obrazu, obrazu postavy, jednej, či viacerých, v meditatívnom prostredí prázdna. V neutrálnom pozadí levitujú veľkorozmerné, neforemné figúry. Rokmi sa ukotvujú v rohoch miestností, existenciálnych ohraničení stenami, v spoločnosti stoličiek a stolov. Detaily nie sú dôležité, vždy ide o tvar, objem a atmosféru. Jeho obrazy sú ticho a zároveň rozprávajú. Tak, ako ľudia, ktorí už vedia. Z družného, veselého mladíka sa stal osamelý, rozhodný muž, chrániaci si svoju integritu, do ktorej má len málokto možnosť vstúpiť.
Život Milana Paštéku skončil tragicky v roku 1998 pri autohavárii neďaleko obce Voznica na strednom Slovensku.
 
Výber z tvorby  
 
Samota, 1967, Litografia, 42 cm x 59 cm
     
Cestujúci, 1988, Olej, Vlastník: SNG, 150 cm x 200 cm
     
Dedina, 1962, Litografia, 23,8 cm x 33 cm
     
Odkaz IX., 1995, Olej, Vlastník: súkromný majetok, 100 cm
     
   
 
Výber z tvorby autora  
 
Výber z tvorby
 
Vzdelanie  
 
1955, Vysoká škola výtvarných umení, Bratislava, (prof.Fulla, Želibský)
 
Publikované práce o autorovi  
 
2001, Bagala - L.C.A., Milan Paštéka - súborná monografia, kolektív autorov, http://www.lca.sk/pasteka.htm
 
1997, GMB, katalóg, Milan Paštéka – Aristokrat mlčania, Bakoš, J.
 
1994, In: Giacomettiho oko a iné texty zo 60.rokov,BA,AF, Milan Paštéka, Mojžišová I.
 
1991, SNG, Bratislava, Milan Paštéka. Sondy (katalóg výstavy), Bartošová Z.
 
1970, In: Ars, č 1-2, Milan Paštéka, Mojžišová I.
 
1970, In: Slovenské pohľady, roč. 86, č. 7, Človek a priestory v kresbe M.Paštéku, Gazdík I.
 
1965, in: Výtvarný život, roč. X, Milan Paštéka, Bachratý, B.
 
1965, Výtvarný život, roč. X, K výstave Milana Paštéku, Bakoš, J.
 
1965, Bratislava, katalóg, Obrazy, Kriška, F.
 
1965, Mestská galéria, Bratislava, Paštéka. Obrazy., Kriška F.
 
1965, In: Výtvarný život, roč.10, č. 10, K výstave Milana Paštéku, Bakoš J.
 
1958, Výtvarný život, Kresby a grafika v Galérii Mladých, Matuštík, R.
 
1958, Výtvarný život, Výstava skupiny Mladej generácie, Matuštík, R.