[ag]
|
hudba.info
|
MarianVarga.sk
|
PavolHammel.sk
|
brigada.sk
|
najdes.sk
|
parfemy
1900 - 1949
1950 - 1959
1960 - 1969
1970 - 1979
1980 - 1989
1990 - 1999
2000 - dnes
maľba
socha
grafika
kresba
fotografia
multimédiá
inštalácia
objekt
keramika
šperk
kombinovaná technika
sklo
textil
scénografia
a-z
múzeá
inzercia
linky
galéria
|
múzeum
o nás
|
ponuka
|
partneri
|
pripomienky
|
copyright
|
kontakt
Výtvarníci
Milan Paštéka
Milan Paštéka
* 1931, Trenčín, Slovenská republika
+ 1998, Voznica,okr.Žiar nad Hronom, Slovenská republika
Médiá: kresba, maľba
Milan Paštéka sa narodil v Trenčíne, detstvo však prežil v Rajci, v mestečku na strednom Slovensku, ktorého okolitá príroda v ňom zanechala stopy na celý život. K tomuto obdobiu sa vyjadril slovami: Hľadal som svoj vzťah k svetu cez krajinu. Trochu pasívny postoj, dá sa povedať. No tiež možno povedať, že krajina, jej tvár je svedectvom o človeku.
Pochádzal z učiteľskej rodiny. Otec Augustín Paštéka, ktorý vyštudoval vysokú školu v Brne, patril k zakladajúcej generácii slovenských matematikov. Popritom k jeho záujmom patrilo rybárčenie (ktorému sa vášnivo oddal i syn Milan), poľovníctvo a maľovanie.
Po skončení gymnázia v Žiline, napriek želaniu rodičov študovať na Vysokej škole technickej, zapísal sa v Bratislave na Vysokú školu výtvarných umení, ktorú ukončil v júni 1955. Dlhé dva roky potom žil s rodičmi na Kysuciach. V odtrhnutí od mestskej komunity si uvedomil svoju solitérnosť, a pre mladého umelca nevyhnutnosť vrátiť sa do prostredia, kde kultúra je chlebom každodenným.
Prvé Paštékove verejné vystúpenia sa viažu na obdobie rokov 1956 57, kedy sa blížil koniec popisného realizmu, programovej koncepcie umenia v komunistickom Československu. Spolu s ostatnými generačne a názorovo blízkymi súkmeňovcami vybral sa cestou nadviazania na umelo prerušený vývin slovenskej moderny a európskej avantgardy. Všetkých priťahoval proces znakovej redukcie M. A. Bazovského, Ľ. Fullu, M. Galandu, Ester Šimerovej-Martinčekovej, či Ernesta Zmetáka. Na podnet Mladého Ernesta Špitza bola v roku 1957 založená Galéria Cypriána Majerníka, v ktorej sa v ten istý rok konala výstava Mladej Generácie pod názvom Obrazy sochy. Tu vystavuje i mladý Paštéka niekoľko malieb raného obdobia. Paštéka sa stal spoluzakladateľom Skupiny Mikuláša Galandu. V roku 1957 to bola prvá oficiálne povolená umelecká skupina, ktorá sa stala jadrom širšieho inovačného procesu, ktorý teoretik Radislav Matuštík nazval Nástupom 1957.
Emblémom oficiálneho umenia konca 50. a zač 60. rokov sa stala každodennosť, heroizovaná a oslavovaná v dielach socialistického realizmu, adorujúceho spoločenstvo, kolektívne činy, kolektívne vedomie, kolektívneho ducha. Preto sa opozitom Skupiny stalo umenie obrátné smerom ku človeku-jednotlivcovi, indivídiuu s jeho vnútorným, vlastným svetom, svojim súkromím a problémami.
Paštéka sa dostáva do stredu vzrušujúcich udalostí, ktoré predstavovali desaťročie plné zápasov. Prvú výstavu v Galérii Cypriána Majerníka mu zatvorili v predvečer vernisáže. Za výstavu v Mestskej galérii v roku 1965 ho postihli kruté kritiky zo strany maliarov-režimistov.
V zakladateľskom období sa jeho tvorba zaoberá prevažne figúrami v krajine. Usiloval sa o veľký, pevný tvar, zjednodušený a oprostený od podružných detailov, často spevňovaný čiernymi kontúrami. Figúra je deformovaná a deštruovaná, s mohutným telom, malou hlavou a končatinami. Dôraz je kladený na kompozíciu, dekoratívnosť a geometrickú štylizáciu. Farba sa stáva všetkým: priestorom, perspektívou, osvetlením i atmosférou.
Nasledujúce roky sa cesta Milana Paštéku čoraz viac stávala cestou osamelého bežca. Väčšina galandovcov zostala v osvedčenej polohe poetizácie reality, ktorá bola časom verejne uznaná i komerčne úspešná. Kladenie otázok o zmysle pobytu človeka vo svete bolo pre neho dôležitejšie než ornamentálna štylizácia sveta dediny. Taktiež bol príliš zaujatý výskumom existenciálnej situovanosti človeka, vizuálnym mapovaním ľudského príbehu, aby sa pridal k súdobým umeleckým iniciatívam. Nepridal sa k nefigurativistom, ktorí sa spúšťali do sondy iracionálnych vrstiev spontaneity, či preskúmavali hranice umeleckých druhov. Zostal pri figurálnosti, naďalej trval na príbehoch a rozprávaniach. Zaujatosť nekonečnosťou ľudského príbehu, záhadou existenciálnej situovanosti človeka vo svete boli taktiež dôvodom, prečo sa nepridal k iniciatívam konceptualistov. Konceptuálne zavrhnutie objektovosti umelcekého diela, spochybnenie samotnej identity umenia jeho transformovaním na ideu či koncept, Paštékovi príliš pripomínali doktrínu umenia v službe ideologickej propagandy. Navyše, Paštéka sa nemohol a nechcel vzdať obrazu.
Cyklus Otec Ubu, ktorý vznikal v rokoch 1966 1967 (ako kresby tušom a neskôr grafické listy) predznamenával to, čo v 70. Rokoch skutočne prišlo grotesknosť absurdity násilia. Dá sa povedať, že v týchto rokoch bol zákaz vystavovať pridelený všetkým rebelom. Spor spoločnosti o podobu umenie sa začal opäť rozbiehať. Tak jako ostatní nepohodlní, i Paštéka hľadal spôsob, jako prekonať tento zákaz. Našiel pre seba nový materiál keramiku. Robil taniere, hlinené hlavy, postavy, cykly reliéfov. Z nepriateľského mesta hľadal únik na Orave a Kysuciach. V lete kreslil, chytal ryby, konverzoval s domácimi. V zime maľoval. Z tejto doby pochádzajú obrazy o nečakaných hosťoch, zložitých dámach, vtáčích ženách, o trpezlivosti. Paštéka zostáva verný svojej prvotnej kompozícii obrazu, obrazu postavy, jednej, či viacerých, v meditatívnom prostredí prázdna. V neutrálnom pozadí levitujú veľkorozmerné, neforemné figúry. Rokmi sa ukotvujú v rohoch miestností, existenciálnych ohraničení stenami, v spoločnosti stoličiek a stolov. Detaily nie sú dôležité, vždy ide o tvar, objem a atmosféru. Jeho obrazy sú ticho a zároveň rozprávajú. Tak, ako ľudia, ktorí už vedia. Z družného, veselého mladíka sa stal osamelý, rozhodný muž, chrániaci si svoju integritu, do ktorej má len málokto možnosť vstúpiť.
Život Milana Paštéku skončil tragicky v roku 1998 pri autohavárii neďaleko obce Voznica na strednom Slovensku.
Výber z tvorby
Odkaz IX.
, 1995, Olej, Vlastník: súkromný majetok, 100 cm
Dedina
, 1962, Litografia, 23,8 cm x 33 cm
Nepokojné stretnutie
, 1980, Olej, 130 cm x 145 cm
Samota
, 1967, Litografia, 42 cm x 59 cm
Výber z tvorby autora
Výber z tvorby
Vzdelanie
1955,
Vysoká škola výtvarných umení, Bratislava,
(prof.Fulla, Želibský)
Publikované práce o autorovi
2001, Bagala - L.C.A.,
Milan Paštéka - súborná monografia
, kolektív autorov, http://www.lca.sk/pasteka.htm
1997, GMB, katalóg,
Milan Paštéka Aristokrat mlčania
, Bakoš, J.
1994, In: Giacomettiho oko a iné texty zo 60.rokov,BA,AF,
Milan Paštéka
, Mojžišová I.
1991, SNG, Bratislava,
Milan Paštéka. Sondy (katalóg výstavy)
, Bartošová Z.
1970, In: Ars, č 1-2,
Milan Paštéka
, Mojžišová I.
1970, In: Slovenské pohľady, roč. 86, č. 7,
Človek a priestory v kresbe M.Paštéku
, Gazdík I.
1965, in: Výtvarný život, roč. X,
Milan Paštéka
, Bachratý, B.
1965, Výtvarný život, roč. X,
K výstave Milana Paštéku
, Bakoš, J.
1965, Bratislava, katalóg,
Obrazy
, Kriška, F.
1965, Mestská galéria, Bratislava,
Paštéka. Obrazy.
, Kriška F.
1965, In: Výtvarný život, roč.10, č. 10,
K výstave Milana Paštéku
, Bakoš J.
1958, Výtvarný život,
Kresby a grafika v Galérii Mladých
, Matuštík, R.
1958, Výtvarný život,
Výstava skupiny Mladej generácie
, Matuštík, R.