"Mapovaním a oživovaním pamäťe miesta, autorka reaguje na osudy obyvateľov Vily Dominika Skuteckého spojené s tragickými udalosťami v živote Karoly Skuteckej a Ferdinanda Karvaša, ktoré sa odohrali v období 2. svetovej vojny, počas holokaustu.
Cestou k oživeniu pamäte sú zobrazenia pohľadov z okien vily, ktoré autorka zaznamenáva fotoaparátom a technikou alchymáže pretláča na „hodvábny papier“. V procese inštalovania výsledných čiernobielych grafík zneisťuje a aktivuje pamäť diváka zamieňaním pohľadov v oknách miestností. Okno je tak fixované jediným, exteriérovým pohľadom, naviac nereálnym a bezfarebným. Svoju pôvodnú architektonickú funkciu prinášať do vnútra miestnosti svetlo, zvuky, vône a komunikovať s vonkajším prostredí stráca."
|
|